Zrušenie ciel pre Ukrajinu môže poškodiť slovenské chemické podniky

Zrušenie ciel na 94 % tovarov vyvážaných z Ukrajiny do krajín EU, ktoré navrhla Európska komisia v snahe pomôcť Ukrajine, môže poškodiť niektoré slovenské chemické firmy. Ukrajinskí výrobcovia sa tým stanú lacnejšími a ich výrobky konkurencieschopnejšími, pritom výrobné podmienky a cenové vstupy sú na Ukrajine neporovnateľne priaznivejšie. Informoval o tom prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR Roman Karlubík.

,,Ukrajinskí chemickí výrobcovia nie sú nútení znášať tvrdé podmienky európskej chemickej legislatívy REACH, ani dopady ďalších legislatívnych opatrení EU, predovšetkým v environmentálnej oblasti, napríklad pri  obmedzovaní produkcie emisií. Okrem toho majú k dispozícii lacnejšie energetické vstupy a lacnú pracovnú silu. Slovenské výrobky budú musieť čeliť cenovému tlaku ukrajinských produktov, ktoré síce často nespĺňajú rovnaké kvalitatívne parametre, ale pre kupujúcich budú cenovo zaujímavé. V oblasti chémie je Ukrajina už dnes významným exportérom rafinovanej ropy a dusíkatých hnojív, ale práve v týchto sortimentoch má aj Slovensko veľmi významných veľkých výrobcov,“ upozornil R. Karlubík.

Dodal, že slovenské firmy chápu snahu EU pomôcť Ukrajine a podporujú politické kroky vedúce k politickej a hospodárskej stabilizácii  nášho suseda. Tieto kroky však musia byť veľmi citlivé, aby na to nedoplatila aj slovenská ekonomika.

,,Politické rozhodnutia musia byť starostlivo zvážené a ak v ich dôsledku dôjde k zhoršeniu konkurencieschopnosti tradičných európskych  a tým aj slovenských výrobcov, mali by byť kompenzované inými opatreniami. ZCHFP už dlhšie upozorňuje na to, že na Slovensku sa neustále zhoršuje podnikateľské prostredie. Konsolidácia verejných financií tvrdo dopadla predovšetkým na malé a stredné podniky, rovnako tak nadbiehanie odborárom v oblasti zákonníka práce a rozšírenia vyšších kolektívnych zmlúv na všetky firmy v odvetví. Odvodové  a daňové zaťaženie je neúmerné a v prípade malých a stredných firiem niekedy až likvidačné. Dopady ukrajinskej krízy, ako aj prípadných sankcií vo vzťahoch EU s Ruskom, tak môžu mať ďalekosiahle následky na existenciu slovenských podnikov,“ varoval R. Karlubík.

Poukázal na to, že jednou z možností, ako pomôcť slovenským podnikom zlepšiť ich konkurencieschopnosť, by bolo  zníženie odvodového  a daňového zaťaženia, hlavne dane zo zisku a odvodov z dividend, zlepšenie vymožiteľnosti práva, úpravy zákonníka práce a zníženie cien energií. Priestor pre zníženie odvodov a daní vytvára už v súčasnosti práve zlepšený výber daní, predovšetkým DPH.

Výroba chemikálií a chemických výrobkov patrí v rámci spracovateľského priemyslu medzi strategické odvetvia v priemysle SR. Na celkovej produkcii priemyselnej výroby Slovenska sa podieľa 18,5 %. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie. Ku koncu minulého roka v tomto odvetví v SR podnikalo 234 firiem s viac ako 20 zamestnancami, ktoré spolu zamestnávali 37 212 ľudí.

Slovenské chemické podniky vyrábajú aj výnimočné produkty

Spustenie novej linky slovensko-fínskej spoločnosti Terichem vo Svite na výrobu najtenších fólií na svete s hrúbkou 2 mikróny, určenej pre kondenzátory, je veľkým úspechom chémie a dôkazom, že  medzinárodná spolupráca prináša dobré výsledky. Investícia si vyžiadala 25 mil. EUR a vytvorí 45 pracovných miest. Takýto výnimočný produkt ako mikrofólia je jedinečný, nie však jediný a na Slovensku sa vyrába viacero špičkových chemických výrobkov. Informoval o tom Ing. Roman KARLUBÍK, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

 

,,Polovičným akcionárom v Tericheme je spoločnosť Chemosvit, a.s. Svit, ktorá takto cez svoju dcérsku spoločnosť zlepší svoje postavenie na trhu a je dlhodobo príkladom inovatívneho prístupu, zvyšujúceho konkurencieschopnosť firiem.Podobných príkladov je na Slovensku viacero. Medzi nimi je aj Duslo Šaľa, a.s., s jeho výrobou takzvaných múdrych

hnojív, ktoré podstatne menej zaťažujú životné prostredie. Ďalším je VUP, a.s., Prievidza s výrobou  DMPA (kyselina dimetylolpropionová),ktorý patrí  iba k dvom výrobcom tohto produktu v EU. Výnimočná je aj výroba nanovlákien pre výstuž betónových konštrukcií vo VÚCHV, a.s. (Výskumný ústav chemických vláken) vo Svite. TAU-CHEM Bratislava zasa vyrába v kilogramových množstvách  chirálny epoxid (R)-(+). Fortischem, a.s., Nováky vyrába špeciálne polyéterpolyoly pre výrobu polyuretánových pien, ale spomenúť by sme mohli i mnohé ďalšie firmy a produkty,“ vymenoval R. Karlubík.

Dodal, že Zväz chemického  a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR podporuje svojich členov aj v medzinárodnej spolupráci v rámci projektu Nanoforce – podpora rozvoja nanotechnológií v chemickom priemysle a projektu 7. Rámcového programu FREEFOAM.

 

,,Odvetvie chémie patrí medzi najprogresívnejšie v rámci svetovej i slovenskej ekonomiky. S miernym zveličením by sa dalo povedať, že od pokroku v chémii v najbližších 100 rokoch závisí perspektíva ľudskej spoločnosti. Bez vývoja nových progresívnych materiálov nebudeme schopní uspokojiť potreby geometricky rastúceho počtu ľudí na Zemi. Preto sa vývoju nových progresívnych materiálov a technológií s lepšími vlastnosťami, ale nižšou spotrebou materiálu, intenzívne venuje každý významný slovenský chemický výrobca. Často ide aj o malé firmy, ktoré sa takto dokážu medzinárodne presadiť,“ konštatoval R. Karlubík.

 

Výroba chemikálií a chemických výrobkov patrí v rámci spracovateľského priemyslu medzi strategické odvetvia v priemysle SR. Na celkovej produkcii priemyselnej výroby Slovenska sa podieľa 18,5%. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie. Celý sektor chemického a farmaceutického priemyslu SR zaznamenal za prvé tri štvrťroky 2013 tržby vo výške 7,686 miliardy  EUR.

Tržby odvetvia chémie za 3 štvrťroky medziročne klesli o 2,6 %

Celý sektor chemického a farmaceutického priemyslu SR zaznamenal za prvé tri štvrťroky 2013 tržby vo výške 7,686 miliardy  EUR, čo bolo o 2,6 % menej ako za rovnaké obdobie minulého roku. Pod zníženie tržieb sa podpísali: neskončená hospodárska kríza vo svete, lacný bridlicový plyn v USA, smernice Európskej únie (EÚ) zvyšujúce náklady firiem a zhoršovanie podnikateľského prostredia v SR v dôsledku vládnych opatrení. Informoval o tom Ing. Roman KARLUBÍK, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

 

,,Pri celkovom poklese, ktorý za prvý štvrťrok 2013 medziročne dosahoval až 9,4 %,  je pozitívom aspoň trojpercentný nárast za 9 mesiacov, v pododvetviach výroby rafinovaných ropných produktov a výrobkov z gumy a plastu. Vďačíme za to hlavne miernemu rastu výroby v slovenských automobilkách. Ostatné pododvetvia však klesali, najviac – až o takmer 25 % klesla výroba farmaceutických výrobkov a prípravkov, o viac ako 20 % klesla i výroba chemikálií a chemických výrobkov. Najväčší pokles je v subsektore plasty v primárnej forme, až o 48,3 %. Je to dôsledok zvýšenej konkurencie plastov prichádzajúcich na slovenský trh z blízkeho Východu, ale aj z USA, prostredníctvom medziproduktov vyrábaných z lacného bridlicového plynu. Chemikálie a chemické výrobky poklesli cca o jednu štvrtinu, čo veľmi jasne dokresľuje celkovú situáciu odvetvia ako takého v rámci SR, ale v podstate aj v Európe, kde dochádza k masívnym poklesom tržieb a výkonnosti, najmä v prospech nárastu pozície čínskeho chemického priemyslu na svetovom obchodnom objeme,“ vysvetlil R. Karlubík.

 

Dodal, že pokiaľ ide o celý sektor, hlavnou príčinou je  nízky zahraničný dopyt súvisiaci s krízou v EÚ, ktorý má pri extrémnej otvorenosti slovenskej ekonomiky (cca 80 % HDP sa realizuje cez export)  rozhodujúci podiel. ,,Najmä v Európe vládne neistota z budúceho vývoja, v kríze sú najmä naše tradičné exportné teritóriá  – Taliansko, Španielsko, Grécko, Portugalsko, nepriaznivé vyhliadky má i Francúzsko. Domáca spotreba, vzhľadom na vysokú mieru nezamestnanosti a zneistenie zamestnávateľov prijímať nových ľudí a zvyšovať zárobky, je tiež príčinou stagnujúceho dopytu po tovaroch a službách.  Stavebníctvo, ktoré je veľkým potenciálnym odberateľom špecifických chemických výrobkov (tepelnoizolačné materiály, náterové látky, plastové armatúry a iné výrobky), je v dlhodobej stagnácii, resp. poklese. Je pritom ťažké pomenovať oblasť, ktorá je v najväčších problémoch. Za zmienku stojí prepad výroby umelých vlákien, ktoré boli v minulosti stabilným pododvetvím slovenskej chémie. Jedným z dôvodov poklesu v tomto pododvetví je  lacnejší import umelých vlákien z Ázie,“ konštatoval R. Karlubík.

 

Výroba chemikálií a chemických výrobkov patrí v rámci spracovateľského priemyslu medzi strategické odvetvia v priemysle SR. Na celkovej produkcii priemyselnej výroby Slovenska sa podieľa 18,5 %. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.

 

R. Karlubík ďalej poukázal na to, že obmedzovanie produkcie emisií, zvyšovanie cien energií, ale najmä manažment chemikálií prostredníctvom nariadenia REACH, ktorého cieľom je dosiahnuť zvýšenie ochrany zdravia ľudí a životného prostredia najmä výrazným obmedzením látok vzbudzujúcich vážne obavy ich nahrádzaním látkami menej nebezpečnými, vystavuje konkurenčnú schopnosť európskeho chemického priemyslu a následne celého priemyslu vážnym skúškam, tak z hľadiska vnútorného trhu, ako aj z hľadiska exportu. Čo je ale podstatné, že obmedzenie používania takýchto látok na trhu EÚ dostatočne nebráni dovozu výrobkov s ich obsahom z tretích krajín, čo značne znevýhodní chemický priemysel EÚ a priemysel EÚ ako taký (vrátane sektorov chemického priemyslu v SR).

,,Napriek protestom zo strany priemyslu, EÚ i slovenská vláda sú zahltené svojimi vlastnými problémami a uprednostňujú krátkodobé riešenia aj na úkor budúcnosti. Či sú to na európskej úrovni záchrana eura a eurozóny, alebo na slovenskej úrovni konsolidácia verejných financií  a nadbiehanie odborárom v oblasti zákonníka práce a rozšírenia vyšších kolektívnych zmlúv na všetky firmy v odvetví. Toto všetko len posilňuje presun domácich firiem do daňových rajov a tí, ktorí ostanú, musia platiť o to viacej. Odvodové  a daňové zaťaženie je neúmerné a v prípade malých a stredných firiem niekedy až likvidačné. Pritom na Slovensku v celom odvetví chémie sú práve malé a stredné firmy počtom  prevažujúce. Ku koncu minulého roka tu podnikalo 234 firiem s viac ako 20 zamestnancami, ktoré spolu zamestnávali 37 212 ľudí. Priemer 160 ľudí na jednu našu firmu je z pohľadu európskej , či svetovej veľkosti, naozaj nízky a sú to malé firmy. Presun do daňových rajov si môžu dovoliť len tí, ktorí sú vyššie ziskoví a schopní znášať transakčné náklady, čo v odvetví chémie v podstate nie je možné.  Dane však nie sú všetko, stačí aj vysoko prepracovaná vymožiteľnosť práva ako v Holandsku a nízke ceny elektriny a energií v USA a firmám sa oplatí presťahovať. Slovensko tak prichádza o peniaze z daní, investície a nasleduje aj odliv kapitálu a mozgov,“ upozornil R. Karlubík.

 

Dodal, že jedným z pozitív domáceho vývoja je zníženie cien za elektrinu, aj v dôsledku poklesu cien za distribúciu. Nutné sú však ďalšie, hlavne systémové riešenia na zlepšenie podnikateľského prostredia, po ktorých podnikatelia dlhodobo volajú. Patria k nim  zníženie odvodového  a daňového zaťaženia, zlepšenie vymožiteľnosti práva  a úpravy zákonníka práce. Slovensko sa v posledných rokoch prepadáva v rebríčkoch konkurencieschopnosti. Je preto nutné citlivo zvažovať prijímané opatrenia a otočiť trend zhoršovania podnikateľského prostredia.

 

,,Vláda by mala podporovať nielen významných zahraničných investorov, ale i domácich výrobcov. Prioritou, ktorá by najviac pomohla nielen chemickému priemyslu, ale aj celej ekonomike a zníženiu nezamestnanosti, je zníženie odvodového  a daňového zaťaženia. Netreba nič vymýšľať, postačí zrušiť zdravotné odvody z podielov na zisku  a vrátiť sa k 19 % dani z príjmu. To bude motivovať podniky dosahovať čo najvyšší zisk, aby si mohli majitelia a akcionári vyplácať legálne podiely na zisku. Slovensko bolo krajinou, kde sa oplatilo platiť dane. Treba to vrátiť späť, aby sa mohli podnikatelia venovať podnikaniu a nemuseli riešiť existenčné otázky prežitia firiem,“ uzavrel R. Karlubík.

ZCHFP víta opatrenia vlády na podporu rastu, navrhuje však aj ďalšie

Zväz chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR oceňuje úsilie vlády a prijímané opatrenia na podporu hospodárskeho rastu ekonomiky a znižovanie administratívnej záťaže podnikania. Upozorňuje však, že sú potrebné aj ďalšie, hlavne systémové riešenia na zlepšenie podnikateľského prostredia, ako je zníženie odvodového a daňového zaťaženia, zlepšenie vymožiteľnosti práva a úpravy zákonníka práce. Informoval o tom prezident ZCHFP SR Ing. Roman Karlubík, MBA.

,,Iniciatívu vlády v oblasti vypracovania materiálu na podporu rastu ekonomiky hodnotíme pozitívne, ako aj fakt, že ostal otvorený. K návrhu sme vzniesli niekoľko závažných pripomienok. Vývoj ekonomiky však ukazuje, že by sa mali prijať aj ďalšie opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia. Najviac by pomohlo zníženie odvodového a daňového zaťaženia, zlepšenie vymožiteľnosti práva a úpravy zákonníka práce do predchádzajúcej podoby – aspoň v oslobodení od odvodov a daní pri práci na dohodu do určitej výšky mesačne. Hranica by mohla byť napríklad 200 EUR na jedného pracovníka mesačne“, konštatoval R.Karlubík.

Ďalej poukázal aj na nutnosť zohľadnenia pripomienok podnikateľov pri príprave nového zákona o odpadoch. Radikálne kroky v oblasti zákazu výkupu kovov od občanov by mohli poškodiť ekonomiku zberných a recyklačných podnikov, ale aj hutnícke podniky. Recyklačný fond by sa mal zrušiť až po vyriešení financovania zvýšených nákladov na separovaný zber a odvoz odpadov z miest a obcí, bez radikálneho zvyšovania poplatkov za komunálny odpad.

,,Slovensko sa v posledných rokoch prepadáva v rebríčkoch konkurencieschopnosti. Je nutné citlivo zvažovať prijímané opatrenia a otočiť trend zhoršovania podnikateľského prostredia. Treba zastaviť presun domácich firiem do daňovo prijateľnejších krajín a odliv zahraničného kapitálu. ZCHFP dlhodobo upozorňuje, že paradoxne jednými z najväčších problémov pri podnikaní sú také, ktoré si nevyžadujú rozsiahle financie na ich nápravu, ale ich riešenie je v politickej a legislatívnej rovine. Ide o nízku vymožiteľnosť práva, neefektívnosť a nekvalitu vzdelávacieho systému, neefektívne verejné inštitúcie, korupciu, byrokraciu a neefektívny trh práce“, upozornil R. Karlubík.

Dodal, že práve chemický priemysel, s väčšinou malých a stredných podnikov, je nedávnymi zvýšeniami daní a odvodov a novým zákonníkom práce najviac postihnutý. ,,Situáciu zhoršuje aj fakt, že tieto opatrenia, zhoršujúce podnikateľské prostredie, prišli v čase, kedy EU zaťažuje národné parlamenty sprísnenou náročnou legislatívou, na ktorú hlavne noví členovia EU nemajú zdroje. Pri nutnosti ďalšieho šetrenia by sa na ňom mali podieľať všetci a najlepšie priamo. Firmy by prípadne ďalšie bremeno už neuniesli a mnohé z nich by skrachovali“, uzatvoril R. Karlubík.
ZCHFP SR vzniesol viacero pripomienok k materiálu MH SR: ,,Opatrenia v hospodárskej politike na podporu hospodárskeho rastu“.
Medzi najdôležitejšie patrí návrh nastaviť možnosti čerpania prostriedkov z fondov EU aj pre súkromný sektor, čím sa zvýši aj podiel čerpania aj pomôže priemyslu vo všetkých oblastiach.
V prioritnej podpora podnikania a investícií ZCHFP požaduje doplniť nové opatrenia na podporu šľachtenia a pestovania, podporu lokálnych subdodávateľských reťazcov, podpora pre vytváranie inovatívnych podnikov a podporu investícii do vlastnej energetiky.
V prioritnej oblasti podpory zamestnanosti odporúča ZCHFP príspevky na podporu praxe absolventov, podporu udržiavania poriadku využitím nízko kvalifikovanej pracovnej sily, podporu samozamestnania marginalizovaných skupín nezamestnaných a podporu investícií biopestovania.
V prioritnej oblasti efektívnej verejnej správy ZCHFP namieta opatrenia smerujúce k zvýšeniu príjmu financií (dividendy a dane z príjmu ) do ŠR. Pripomína štát má účasti hlavne v distribučných a prepravných spoločnostiach. Zvyšovanie ich výsledku hospodárenia ide cez distribučné ceny , ktoré už v súčasnosti sú najvyššie v EU ( okrem ostrovov ) a zhoršujú podmienky podnikania v SR !
V prioritnej oblasti školstva vedy a výskumu ZCHFP žiada pri rozvoji stredného odborného vzdelávania zvýhodniť podnikateľské subjekty. Rovnako tak žiada zvýhodniť podnikateľské subjekty aj pri budovaní univerzitných parkov a akademických centier , podpore profesijnej orientácie žiakov základnej školy na odborné vzdelávanie a podpore vysokých škôl, ako motorov rozvoja vedomostnej spoločnosti a podpore účasti medzinárodnej vedy, výskumu a inovácií.
V prioritnej oblasti životného prostredia ZCHFP požaduje doplniť riešenie environmentálnych záťaží, riešenia emisií veľkých zdrojov priemyslu a spracovanie schémy čerpania prostriedkov z fondov pre súkromný sektor.
V prioritnej oblasti efektívneho čerpania eurofondov požaduje doplniť nové opatrenia na odstraňovanie administratívnej náročnosti pri príprave žiadostí o NFP, budovanie univerzitných parkov a akademických centier a podporu pre aplikovaný výskum prostredníctvom štrukturálnych fondov EÚ 2014-2020 a štátnych programov výskumu a vývoja.
Pri podpore výskumu a vývoja prostredníctvom stimulov pre výskum a vývoj požaduje ZCHFP doplniť podporu výskumu biodegradovateľných a degradovateľných polymérnych materiálov a výskum aplikovateľnosti nanomateriálov na cielené zmeny vlastností polymérov. ZCHF navrhuje doplniť dokument aj o výstavbu lokálnych terminálov intermodálnej prepravy a v oblasti podpory exportu navrhuje doplniť podporu exportných centier.

ZCHFP SR reprezentuje 53 členských subjektov z chemického a farmaceutického priemyslu, v ktorých pracuje viac ako 12 000 pracovníkov. V celom odvetví chémie podniká 182 firiem s viac ako 20 zamestnancami. V chemickom pracuje cca 36 000 ľudí. Výroba chemikálií a chemických výrobkov patrí, v rámci spracovateľského priemyslu, medzi strategické odvetvia v priemysle SR. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá, pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.