Průmysl

Vítejte na naší stránce zaměřené na PR články v oblasti „Průmysl“! Zde se dozvíte o nejnovějších trendech, technologiích a inovacích v průmyslovém sektoru.

Naše články vám přinášejí informace o moderních výrobních postupech, automatizaci, digitalizaci a dalších klíčových oblastech průmyslu. Rádi vám představíme úspěšné průmyslové projekty, příběhy inovativních podniků a podělíme se o odborné rady pro efektivní řízení výroby a zlepšení procesů.

Připojte se k nám a buďte v obraze o nejnovějších událostech v průmyslovém světě, který se neustále vyvíjí a přináší nové příležitosti pro růst a inovace.

THERMO|SOLAR: Od novej vlády očakávame obnovenie dotácií na OZE

Najväčší slovenský výrobca slnečných kolektorov, THERMO|SOLAR Žiar, s. r. o., Žiar nad Hronom očakáva, že nová vláda bude plniť záväzky SR voči EU a znovu obnoví podporu obnoviteľných zdrojov energií (OZE) pre obyvateľstvo. Po tom, čo v závere roka 2011 Ministerstvo hospodárstva SR zastavilo dotácie na OZE, nastal prepad predaja slnečných kolektorov na domácom trhu a o prácu prišlo aj mnoho montážnikov. Informoval o tom riaditeľ THERMO|SOLARU Ing. Milan Novák

 

,,Od novej vlády si sľubujeme obnovenie dotácií, ktoré boli historicky jedinou reálnou podporou využívania termických slnečných kolektorov a kotlov na biomasu, ku ktorej mali prístup všetci obyvatelia a nie iba vybrané subjekty. Podporu zaviedla predchádzajúca vláda Róberta Fica ako jedno z protikrízových opatrení v roku 2009. Celkovo bolo od apríla 2009 vyčlenených 8 mil. €, ale reálne sa vyčerpalo iba cca 6,5 mil. €. Dotácie však nemusia byť obnovené pôvodným byrokratickým postupom, postačilo by napríklad aj jednoduché vrátenie DPH“, povedal M. Novák.

 

Poukázal pritom na fakt, že poklesom predaja kolektorov štát prišiel o značné prostriedky. Dotácie boli totiž iba v sume o niečo vyššej, než sú dopady z toho, o čo SR prišla znížením príjmov z DPH za predaj solárnych systémov a daní a odvodov z miezd zamestnancov, výrobcov a montážnikov a pomernej časti odvodov zo ziskov, nehovoriac aj o možných príspevkoch pre nezamestnaných.

 

,,Skúsenosti z Nemecka, ktoré je svetovým lídrom vo využívaní OZE, ukazujú, že zmeny v dotačnej politike majú na trh horší vplyv, ako keby dotácie neboli vôbec.Veď cca 90 percent všetkých solárnych zostáv pre obyvateľstvo sa na Slovensku predávalo s využitím dotácií. Preto je nepochopiteľné, že zdroje na podporu neekologickej ťažby uhlia sa na Slovensku vždy nájdu, ale rádovo nižšie zdroje na OZE nie. Terajšia situácia vo využívaní slnečných kolektorov je v SR stále nedostatočná, napriek tomu, že výnosy domácností v podobe ušetrených platieb za teplú vodu v pomere k investícii, presahujú akékoľvek úroky v bankách“, povedal M. Novák.

 

Poukázal pritom na skutočnosť, že prostá návratnosť slnečných kolektorov sa pri štátnych dotáciách dostávala na úroveň cca 9 rokov. Vlaňajšia úroveň dotácií však bola 200 €/m2 pri inštalácii do 8 m2. Solárny systém s 300 l zásobníkom pokryje cca 60 až 70 % z ročnej spotreby energie na prípravu teplej vody v 4 až 5-člennej domácnosti. Kvalitný solárny systém  z produkcie spoločnosti THERMO/SOLAR má praxou potvrdenú najmenej 30-ročnú životnosť.

 

,,Vypočítali sme, že ak malé solárne zariadenie na prípravu teplej vody ušetrí dnes  na elektrickej energii 300 €/rok, tak  za 30 rokov majiteľ solárneho zariadenia ušetrí, pri 3 % raste cien energií, na nákladoch 14 013 € a v  prípade 5 % rastu až 20 113 €. Uvedené malé solárne zariadenie predstavuje kompletný solárny systém s tromi kolektormi a 300 litrovým solárnym bojlerom s elektrickým doohrevom. Pri dodávke, vrátane montáže a po odpočítaní vlaňajšej štátnej dotácie, platil  majiteľ rodinného domu za toto štandardizované  solárne zariadenie cca 2800 €, dnes bez dotácií je to cca 3900 €“, uzavrel M. Novák.

 

Vlani sa s podporou Recyklačného fondu zhodnotilo 347 393 ton odpadov

Recyklačný fond doteraz schválil za 10 rokov činnosti spolu 13 398 žiadostí podnikateľov a obcí a poskytol im prostriedky v sume viac než 150 mil. EUR.  Z toho 16,63 mil. EUR poskytol fond mestám a obciam vo forme obligatórnych príspevkov za vyseparovaný odpad, na základe viac než 10 786 žiadostí. Spracovateľom starých vozidiel, na základe ich 1 983 žiadostí o úhradu prevádzkových nákladov, fond vyplatil 12,76 mil. EUR finančných príspevkov.

V roku 2011 fond vyhovel 1 732 žiadostiam obcí a podnikateľských subjektov o poskytnutie finančných prostriedkov a schválil pre nich takmer 6,85 mil. EUR. Príjmy Recyklačného fondu v roku 2011, pochádzajúce z príspevkov platených výrobcami a dovozcami sledovaných výrobkov a materiálov, predstavovali 13,38 mil.EUR, čo bolo o 0,96 mil. EUR viac ako v roku 2010. Informoval o tom predseda správnej rady Recyklačného fondu Juraj Dlhopolček.

 

,,S finančnou pomocou fondu sa v roku 2011 podarilo v SR vyzbierať a vytriediť 212 885 ton odpadov a materiálovo zhodnotiť 347 393 ton odpadov. Subjekty podporené Recyklačným fondom vlani zozbierali a spracovali  34 915 kusov starých vozidiel. V súvislosti s realizáciou projektov, podporených fondom v roku 2011, dosiahol prírastok vytvorených pracovných miest (stále miesta, brigádnické miesta, chránené dielne) počet 47 a od roku 2002 je celkový počet týchto nových  miest 1 243. Recyklačný fond aj v roku 2011 pokračoval v ďalšom zefektívňovaní a racionalizácii svojej činnosti a v porovnaní s rokom 2010 znížil náklady o 61,72 tis. EUR“, konštatoval J. Dlhopolček.

 

 Dodal, že v záujme udržania výšky podpory, smerovanej do komunálnej sféry vo forme nárokovateľných príspevkov za výsledky v separovanom zbere a zhodnocovaní jednotlivých zložiek komunálneho odpadu, došlo v roku 2011 prvýkrát k finančnej participácii komoditných sektorov na poskytovaní týchto nárokovateľných príspevkov. Účasť komoditných sektorov na tejto forme podpory je prísne viazaná na výsledky dosahované v separovanom zbere každej jednotlivej komodity a predstavovala sumu 414 174 EUR.

 

Rok 2011 bol v oblasti nakladania s odpadmi atypický a obmedzený. Vláda totiž schválila až vo februári 2012 jeden z najdôležitejších strategických dokumentov pre oblasť nakladania s odpadmi – Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky na roky 2011-2015. Rovnako ako v predchádzajúcom období, aj v roku 2011 sa v plnom rozsahu prejavili podstatné nedostatky slovenského systému nakladania s odpadmi:

·         nedostatočný evidenčný a kontrolný systém v oblasti nakladania s odpadmi,

·         podfinancovanie triedeného zberu odpadov v mestách a obciach,

·         podfinancovanie recyklačného priemyslu,

·         roztrieštené toky poplatkov zaplatených občanmi v cenách tovarov plynú v rozhodujúcej miere (cca 80 %) do súkromných spoločností a len v malej a nepostačujúcej miere (cca 20 %) do Recyklačného fondu,

·         vystavovanie potvrdení o zhodnotení odpadov nekrytých skutočným zhodnotením.

Popri každoročnom zefektívňovaní a racionalizácii činností a postupov Recyklačného fondu sa fond v ďalšom období, v rámci vytvorenom POH SR na roky 2011 – 2015, sústredí na:

·         ďalšiu optimalizáciu všetkých procesov vo vnútornej činnosti Recyklačného fondu; fond vyberie pre túto činnosť medzinárodne uznávanú a renomovanú spoločnosť, ktorá vykoná previerku všetkých vnútorných procesov; bude vykonaný audit procesov v rámci Recyklačného fondu; spoločnosť predloží návrh na ďalšiu optimalizáciu procesov;

·         účasť na príprave zmien zákonov a vyhlášok v oblasti odpadov s cieľom:

–    aby bol vybudovaný jednotný systém nakladania s odpadmi,

–    aby tok odpadov a tok financií bol prehľadný a jasný,

–    aby boli reštrukturalizáciou stávajúcich komodít, sledovaných fondom s možným rozšírením týchto komodít (textil a textilné doplnky, nábytok, liečivá a liečebné pomôcky, prípravky na ochranu rastlín), vytvárané dostatočné finančné zdroje na podporu konečného zhodnocovania odpadov z týchto komodít so zvýraznenou podporou nakladania s komunálnym odpadom,

–    aby finančné zdroje boli efektívne využívané iba na separáciu a recykláciu odpadov, environmentálnu výchovu a na financovanie procesov s nimi súvisiacich,

–    aby rozšírením a dobudovaním informačného systému fondu vznikol jednotný celoštátny informačný systém pre komplexné sledovanie tokov odpadov a tokov financií pre celé územie Slovenska;

·         na optimálne umiestňovanie prostriedkov z Recyklačného fondu s dôrazom na priority odpadovéhohospodárstva v zmysle aktuálneho POH SR;

·         vybudovanie cca 100 zberných dvorov, minimálne na úrovni okresných miest a ďalších stredísk zberu odpadov, potrebu čoho ukazujú výsledky analýzy vykonanej v oblasti separovaného zberu komunálneho odpadu;

·         zvýšenie dotácií (z dnešných 60 EUR) pre komunálnu sféru na vykrytie prevádzkových nákladov separovaného zberu komunálneho odpadu;

·         podporu separovaného zberu tak, aby občan nemusel platiť miestny poplatok za vyseparovaný odpad, ale len za netriedený komunálny odpad;

·         vytvorenie predpokladov pre plnenie cieľov v oblasti spracovania starých vozidiel od 01. januára 2015 (opätovné použitie častí starých vozidiel a zhodnocovanie odpadov zo spracovania všetkých starých vozidiel na úrovni minimálne 95 %).

 

,,Vychádzajúc z predpokladu stálej potreby dodatkového financovania procesov nakladania s odpadmi s cieľom konečného zhodnocovania odpadov, možno sumu prostriedkov potrebnú na takéto centrálne dodatkové financovanie odhadnúť na roky 2012 – 2015 na 200 mil. EUR. Mimoriadne dôležité je v tejto súvislosti adekvátne legislatívne prostredie, v ktorom by, okrem už naznačeného skvalitnenia evidencie a kontrolných mechanizmov v oblasti nakladania s odpadmi, došlo aj k optimalizácii finančných tokov v procesoch zberu a zhodnocovania odpadov so súčasným možným rozšírením priestoru pre pôsobenie Recyklačného fondu, prinajmenej o textilný odpad výrazne zaťažujúci komunálnu sféru“, uzavrel J. Dlhopolček.

Recyklácia akumulátorov a batérií v SR má veľmi dobré výsledky


Na Slovensku sú vybudované alebo sa dovybavujú technologické celky s dostatočnou kapacitou spracovania všetkých druhov odpadov z akumulátorov a batérií. Ročne sa v SR spracuje cca 6 000 – 10 000 ton opotrebovaných batérií a akumulátorov s obsahom olova, 160 ton nikel – kadmiových batérií a akumulátorov a 1,5 ton Hg batérií. Zhodnocovanie olovených batérií  a prenosných batérií sa vykonáva s vysokou účinnosťou vo firme MACH TRADE, spol. s r. o., Sereď. Zhodnocovanie nikel – kadmiových batérií a akumulátorov na Slovensku vykonáva závod ŽOS EKO, s. r. o., Vrútky a Hg batérie sa zbierajú a zhodnocujú vo firme Elektro Recycling, s. r. o., Banská Bystrica. Rezervy sú však stále v zbere všetkých druhov batérií a propagácii nutnosti 100 percentného zberu a likvidácie týchto nebezpečných odpadov.

 

,,Preto aj Recyklačný fond sa sústredí na podporu zberu a propagácie zberu týchto odpadov s cieľom zozbierať a zhodnotiť z trhu Slovenskej republiky maximálne množstvá odpadov z daných komodít. Sektor opotrebovaných batérií a akumulátorov  sa prednostne zameria na spolufinancovanie prevádzkových nákladov v systéme zberu, prevozu a zhodnocovania odpadov z opotrebovaných batérií a akumulátorov a dobudovanie zberových miest. Na Slovensku však chýba funkčný evidenčný systémom dovozu a predaja týchto výrobkov. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť potrebu užšej spolupráce všetkých dovozcov a všetkých zhodnocovateľov. Za rok 2011 bolo v sektore opotrebovaných batérií a akumulátorov  Recyklačného fondu schválené poskytnutie prostriedkov vo výške 36,13 tis. EUR na podporu 8 žiadostí, na ktorých sa sektor podieľal spolu s inými sektormi fondu a z účtu sektora bolo vyplatených celkovo 245,27 tis. EUR. Za 10 rokov činnosti prispel fond na podporu rôznych projektov celkovou sumou 2,54 mil. EUR“, informoval riaditeľ Recyklačného fondu Ján Líška.

 

Na Slovensku má zber olovených batérií svoju tradíciu a vysokú efektivitu. Vo firme MACH TRADE, spol. s r. o., Sereď je v prevádzke, vzhľadom na zapracovanie najnovších technických poznatkov, najmodernejšie zariadenie na svete na zhodnocovanie olovených batérií a iných síranových zvyškov s obsahom ťažkých kovov. Pracuje s vysokou účinnosťou. Firma je oprávnená a aj vykonáva zhodnotenie opotrebovaných olovených akumulátorov a ostatných olovených odpadov a zhodnocuje 100 % vyzbieraných a odoslaných odpadov. Kapacitné možnosti spracovania sú vyššie ako výskyt olovených odpadov v SR, ale ich množstvá s oživovaním hospodárstva opäť začínajú stúpať. Podľa zberu a spracovania v podobne rozvinutých štátoch EÚ sa počíta so spracovaním až 20 000 -25 000 ton ročne. V roku 2011 spracovala spoločnosť MACH TRADE, spol. s r. o. podobne ako rok predtým takmer 6 000 ton batérií a akumulátorov. Firma vlastní technológiu od spoločnosti ENGITEC Technologies, ktorá je svetovo najuznávanejšou technológiou BAT systému.

 

Konateľ spoločnosti MACH TRADE, spol. s r. o. Štefan Machalík k tomu uviedol: „V roku 2011 sme v oblasti recyklácie olovených batérií ukončili technologickú časť odsírenia, ktorá zabezpečuje odsírenie spracovávanej pasty ešte pred pyrometalurgickým procesom. Hlavným prínosom je kvalita strusky, ktorá sa tak z rozpustnej formy dostáva do nerozpustnej podoby. Tým sa zlepšili aj ekologické podmienky pre ovzdušie. Touto technológiou vyrábame síran sodný v takej kvalite, ktorá ho umožňuje použiť ako prídavok do krmiva pre zvieratá. Pritom celá výroba prebieha v uzavretom systéme, ktorý garantuje čistotu produktu a zaručuje jeho kvalitu“.

 

Na Slovensku sa ročne vyradí cca 6 000 ton starých autobatérií a priemyselných batérií. Aj vďaka podpore Recyklačného fondu vznikli prevádzky, ktoré staré autobatérie zbierajú, zvážajú a spracúvajú. Do zberu sa zapájajú aj obce, v ktorých môžu obyvatelia, dokonca za príspevok od recyklátora, v určenom čase odovzdať do pristavených špeciálnych kontajnerov staré autobatérie. Najväčšou firmou zabezpečujúcou zber a dopravu opotrebovaných akumulátorov a batérií, od pôvodcov do recyklačného závodu v Seredi, je AKU – TRANS spol. s r. o., Nitra.

 

Rezervy sú ešte stále v zbere prenosných batérií a akumulátorov a to tak v rámci Európy, ako aj na Slovensku. Problémom v rámci Európy je stále spracovanie použitých prenosných batérií a akumulátorov. Podľa záväzných smerníc by sa malo do roku 2012 zrecyklovať 25 % a do roku 2016 až 45 % opotrebovaných monočlánkov. V zmysle platnej legislatívy môžu občania odovzdávať tieto opotrebované batérie bezplatne na ktoromkoľvek predajnom mieste a to bez toho, aby boli povinní kúpiť si nový tovar. Na Slovensku sa odhadom dostávalo donedávna ročne do odpadu cca 1 200 až 1 400 ton opotrebovaných prenosných batérií a chýbal komplexný systém zberu. Potom sa však v mnohých školách rozbehol projekt zberu „Baterky na správnom mieste“. Školy dostali od recyklátorov špeciálne kontajnery, do ktorých zbierajú  opotrebované prenosné batérie. Vytvára sa tak žiadúce environmentálne povedomie u mladých ľudí. Najväčšiu zásluhu na tom má firma MACH TRADE a firma INSA.

            Podľa údajov združenia REBAT sa v roku 2009 sľubne rozbehol aj systém zberu a recyklácie ostatných použitých batérií a akumulátorov. V súčasnosti je už vytvorených viac ako zberných miest, napríklad v reťazcoch DM, Jednota, IKEA, Kaufland a ďalších. Spätný odber začali realizovať firmy Varta, Emos, Energizer, atď. Prispela k tomu novela zákona o batériách a akumulátoroch.

 

„V roku 2010 firma MACH TRADE vyzbierala a zhodnotila viac ako 559 ton prenosných batérií. To je viac ako 25 % z celkového množstva dovezeného do SR, čím splnila SR svoj záväzok voči EÚ. Rezervy sú ešte u niektorých dovozcov, ktorí si neplnia povinnosť dodať materiálové listy pre potreby recyklátorov, predajcov, ktorí zatiaľ nevytvorili odberné miesta a v uvedomení obyvateľstva odniesť baterky na zberné miesto. Dobudovanie zberných miest a osveta si vyžiada veľa prostriedkov. Recyklačný limit EÚ sa zvyšuje na  45 % a pri jeho neplnení sa platia pokuty. Spoločnosť INSA, s. r. o., spustila v roku 2011 sofistikované zariadenie na separáciu a zhodnotenie prenosných akumulátorov a batérií, za ktoré získala na medzinárodnej konferencii TOP 2011 ocenenie za environmentálnu technológiu. Zariadenie je prvým a jediným takýmto sofistikovaným zariadením na svete. Batérie sú automaticky triedené, podľa druhu základného prvku, na základe röntgenového snímania. Zariadenie separuje na základe vnútornej stavby batérie, teda sa nemýli a nepotrebuje žiadne označenie. Vytvára sa tak predpoklad pre tzv. sofistikovanú recykláciu, keď sa technológovia môžu sústrediť na spracovanie konkrétneho druhu batérií po získaní väčšieho množstva jedného druhu“, vysvetlil Š. Machalík.

 

Pri problematike zberu malých batérií poukázal na už opakovanú akciu zberu malých batérií na základných a stredných školách. V septembri 2011 začala súťaž s názvom „Baterky na správnom mieste“. Výhru získa škola, ktorá v školskom roku 2011/2012 nazbiera najväčšie množstvo batérií. Pre žiakov, ako aj pre samotné školy je pripravených množstvo hodnotných výhier (výlet – škola v prírode, projektory a mnohé iné…). Na rozdiel od predchádzajúcich ročníkov sa zapojili do zberu už aj dovozcovia malých batérií.

V roku 2011 sa v SR spracovalo takmer 70 000 ton odpadového skla


Podľa sektora skla Recyklačného fondu je úroveň separovaného zberu a následnej recyklácie všetkého odpadového skla na Slovensku okolo 50 až 60 %, čo je priemerná úroveň v Európe. Najvyššiu mieru spracovania skla recykláciou (85 – 95 %) majú Švajčiarsko, Rakúsko a Nemecko.Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky (POH SR) na roky 2011 až 2015, ktorý bol schválený začiatkom tohto roku, uvádza, že Slovensko musí ročne zabezpečiť mieru zhodnotenia a recyklácie odpadov zo sklenených obalov v roku 2011 na úrovni 50 %. Od roku 2012 je to na úrovni 60 % z celkovej hmotnosti obalov uvedených na trh do 31. decembra 2012. V komodite skla teda SR zámery POH plní. Informoval o tom riaditeľ Recyklačného fondu Ján Líška.

 

,,V roku 2011 bolo v SR spracovaných cca 69 924 ton odpadového skla, ktoré bolo zhodnotené pretavením do výrobkov obalového skla. Pritom v roku 2002, v čase založenia Recyklačného fondu, to bolo iba 18 000 ton, čo je 3,89-krát menej. V sektore skla Recyklačného fondu sa aj v roku 2011 prejavila podpora separovaného zberu v obciach a mestách a zvyšovanie technickej úrovne spracovateľských zariadení nárastom celkového množstva vyseparovaného a zrecyklovaného skla. K celkovému množstvu zrecyklovaného skla prispela aj nová kapacita, spoločnosť Auto Glass Recycling, s. r. o. v Trnave, zameraná na spracovávanie špeciálneho odpadového skla, ktorá pracovala v skúšobnej prevádzke. Išlo o sklá s drôtenou vložkou, bezpečnostné a tvrdené sklá, sklá z automobilov a elektrozariadení. V roku 2011 bolo v sektore skla schválené poskytnutie prostriedkov vo výške 114,61 tis. EUR na podporu 8 žiadostí, na ktorých sa sektor spolupodieľal s inými sektormi fondu. Z účtu sektora bola vyplatená suma 185,76 tis. EUR“, zhodnotil uplynulý rok J. Líška.

 

Podotkol, že sektor skla za desať rokov svojej činnosti, podporil spolu 243 projektov v celkovej hodnote 7,35 mil. EUR. Z celkového počtu projektov bola na 16 jednokomoditných poskytnutá podpora 1,52 mil. EUR a na 227 viackomoditných projektov podpora viac ako 5,83 mil. EUR. V komodite sklo až 80 % podpory Recyklačného fondu smerovalo do zavedenia a zintenzívnenia separovaného zberu v mestách a obciach, resp. organizácií odpadového hospodárstva. Dotácie boli zamerané na podporu separovaného zberu skla, spracovanie odpadového skla, propagáciu, štúdie a informačné systémy.

 

,,Na Slovensku sú v súčasnosti vybudované dostatočné recyklačné a úpravárenské kapacity na odpadové sklo a môžeme konštatovať, že len minimálne percento skla by sa malo ocitnúť na skládkach tuhého komunálneho odpadu. Stupeň spracovávania odpadového skla však závisí od nastavenia celého systému odpadového hospodárstva a rezervy sú ešte v separovanom zbere. Preto cieľom sektora skla je zlepšovanie a zefektívnenie  systému  separovaného  zberu  a recyklácie odpadového skla prostredníctvom cielenej podpory, zameranej najmä na budovanie dostatočných kontajnerových kapacít v obciach a mestách, budovanie kontajnerových kapacít na biele a farebné sklo zvlášť, obnova a budovanie nových zberných a separačných miest so zvyšovaním ich kapacity a technického vybavenia a pod. Rozvoj separovaného zberu je možný len za aktívnej účasti samospráv a rozhodujúcim prvkom v celom systéme bude aktívne zapojenie verejnosti – občanov. Informačná, osvetová a propagačná činnosť je v tomto systéme nevyhnutná“, konštatoval J. Líška.

 

,,Čistý váhový podiel objemu skla v komunálnom odpade je max. 6 % Tento podiel bol získaný kvalifikovaným odhadom dlhodobého monitorovania na vybraných zberových územiach za 5 rokov. Na základe toho teda možno predpokladať, že disponibilný objem skla v komunálnom odpade bol napríklad v roku 2008 cca 106 000 ton / rok. Jediným výrobcom obalového skla na Slovensku, ktorý pri jeho výrobe spracováva použité sklo, je Vetropack Nemšová, s. r. o. Pri výrobe do zmesi pridáva 30 až 90 % sklenených črepín a to v závislosti od čistoty vyseparovaného skla. Vetropack vykazuje mieru recyklácie odpadu zo sklenených obalov z celkového množstva vyseparovaného odpadového skla takmer na úrovni 40 %. Práve projekt spoločnosti Vetropack, podporený sektorom skla sumou 663 878 EUR na výstavbu novej triediacej linky, umožnil spracovanie maximálneho množstva vykúpeného skla zo separovaného zberu v požadovanej kvalite“, povedal J. Líška.

 

Obaly zo skla sú v súčasnosti široko využívané a použité sklo sa dá prakticky neustále recyklovať. Využívanie starých sklenených obalov pri výrobe skla pritom šetrí nielen prírodu ‑ sklenená fľaša v prírode zostane takmer 4‑tisíc rokov, ale tiež energiu na výrobu nového obalu. Najhodnotnejšie je pre výrobcov číre sklo, lebo sa dá pridávať do všetkých druhov skiel. Recykláciou skla sa ušetrí veľké množstvo elektrickej energie, ale aj vstupné suroviny – piesok, vápenec, živec, ktoré sa tak nemusia ťažiť. Z jednej fľaše sa tak usporí energia, ktorú vydáva 100‑wattová žiarovka štyri hodiny.